Zakladateľská listina spoločnosti s.r.o. – obsah a povinné náležitosti

Zakladateľská listina (resp. spoločenská zmluva) je nevyhnutným dokumentom pri zakladaní spoločnosti. Aké sú jej podstatné náležitosti a aký je rozdiel medzi zakladateľkou listinou a spoločenskou zmluvou?

Čo je to zakladateľská listina

Zakladateľská listina je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladá jeden zakladateľ. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti spoločnosti, ako napríklad obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné údaje. Zakladateľská listina je povinnou súčasťou podania návrhu na zápis spoločnosti. K založeniu spoločnosti dochádza už samotným podpisom listiny, aj keď právnu subjektivitu spoločnosť získava až úspešným zápisom do obchodného registra.

Ak do jednoosobovej spoločnosti s.r.o. pribudne jeden alebo viac spoločníkov, je v takom prípade potrebná zmena zo zakladateľskej listiny na spoločenskú zmluvu.

Rozdiel medzi zakladateľskou listinou a spoločenskou zmluvou

Obsahová stránka oboch dokumentov je rovnaká, rozdiel je len v počte zakladateľov/spoločníkov. V prípade ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, hovoríme o zakladateľskej listine. Ak má spoločnosť dvoch a viac zakladateľov shovoríme o spoločenskej zmluve.

Podstatné sú pojmy „listina“ a „zmluva“. Zakladateľská listina je jednostranný právny úkon a jedna strana nemôže sama so sebou uzatvoriť zmluvu. Preto sa použije pojem „listina“. Spoločenská zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, preto je správne použiť pojem „zmluva“.

Zakladateľská listina teda nahrádza spoločenskú zmluvu v prípade, ak spoločnosť s.r.o. založil jeden spoločník (tzv. jednoosobová spoločnosť s.r.o.). Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva, keďže obchodný zákonník nedefinuje zakladateľskú listinu a jej náležitosti, ale definuje spoločenskú zmluvu.

Povinné náležitosti zakladateľskej listiny

Obchodný zákonník stanovuje povinné (obligatórne) náležitosti spoločenskej zmluvy, ktoré musí zmluva bezpodmienečne obsahovať. Registrový súd kontroluje, či neabsentuje žiaden z povinných údajov a v prípade, že áno, návrh na zápis spoločnosti odmietne. Zakladateľská listina nahrádza spoločenskú zmluvu pri spoločnosti s jedným spoločníkom a nižšie, pod definíciou zo zákona, sú rozobraté špecifiká jednotlivých náležitostí pri jednoosobovej spoločnosti s.r.o.

Zakladateľská listina (a spoločenská zmluva) musí podľa § 110 odsek 1 Obchodného zákonníka obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,

b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,

c) predmet podnikania (činnosti),

d) výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,

e) mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

f) mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,

g) určenie správcu vkladov

h) výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,

i) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,

j) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

k) ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon.

Obchodné meno spoločnosti

Každá obchodná spoločnosť musí mať obchodné meno a to platí aj v prípade jednoosobovej „eseročky“. Obchodné meno nesmie byť zhodné, ani zameniteľné, s už existujúcim obchodným menom inej právnickej osoby. Uvádza sa s dodatkom obsahujúcim skratku právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“, alebo „spol. s r.o.“

Sídlo spoločnosti

Sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným je adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Podľa Obchodného zákonníka je to adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.

Sídlo sa v zakladateľskej listine uvádza vo forme úplnej a plnej adresy obsahujúcej názov obce, poštové smerovacie číslo, názov ulice alebo iného verejného priestranstva, orientačné číslo (prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice). Sídlom môže byť len skolaudovaná nehnuteľnosť so súpisným číslom. V poslednej dobe sa využíva tzv. virtuálne sídlo, ale jednoosobová s.r.o. využíva častokrát ako sídlo spoločnosti nehnuteľnosť (trvalý pobyt) jediného spoločníka.

Určenie spoločníkov spoločnosti, výška ich vkladu a výška základného imania

Jednoosobová s.r.o. má jedného spoločníka, ktorý vlastni 100 % podiel v spoločnosti. Výška základného imania, ktoré je štandardne 5 000€, bude teda automaticky aj výškou jeho vkladu do spoločnosti. Podotkneme, že základné imanie nie je potrebné od roku 2016 vkladať na účet do banky, ale postačí vyhlásenie správcu vkladu o splatení základného imania.

Predmet podnikania spoločnosti

Spoločnosť si ako predmet podnikania zapíše neobmedzený počet voľných, viazaných alebo remeselných živností a tieto uvedie v zakladateľskej listine. Je dobré vychádzať z odporúčaného zoznamu voľných živností, predíde sa tak potenciálnym odmietnutiam zo strany živnostenského úradu pri udeľovaní živnostenského oprávnenia pre spoločnosť.

Určenie konateľov spoločnosti

Pojmy konateľ a spoločník sú častokrát považované za synonymum a mnohí považujú za automatické, že spoločník a konateľ spoločnosti, musí byť tá istá osoba. Nie je tomu ale vždy tak a konateľ sa môže od spoločníka líšiť, aj keď v praxi sa pochopiteľne vyskytujú jednoosobové spoločnosti hlavne so spoločníkom a konateľom v jednej osobe. Pre krátke vysvetlenie, konateľ je štatutárnym orgánom a koná v mene spoločnosti. Spoločník má majetkovú účasť, má nárok na zisk a rozhoduje o spoločnosti.

Počet konateľov spoločnosti nie je obmedzeným, takže je možné, aby aj spoločnosť s jedným spoločníkom mala viac ako jedného konateľa.

Spôsob konania konateľov

Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov – samostatne a spoločne. Pri jednom konateľovi je možné použiť len konanie samostatne. Pri viacerých konateľoch má spoločnosť na výber, či bude konať každý samostatne, alebo sa pri konaní v mene spoločnosti bude vždy vyžadovať podpis oboch konateľov, tzv. „konanie spoločne“.

Niektoré spoločnosti majú v spôsobe konania konateľov uvedené obmedzenie konania, napr. nad určitú sumu. Je dôležité podotknúť, že takéto obmedzenie konania je voči tretím osobám neúčinné a podľa novely zákona o obchodnom registri majú do 31.9.2021 povinnosť takéto obmedzenie z obchodného registra odstrániť.

Príklad na obmedzenie konania a jeho neúčinnosť voči tretím osobám

Konateľ má obmedzenie konania nad 10 000 €. Ako konateľ podpíše zmluvu o úvere vo výške 50 000 €. Táto zmluva je z dôvodu neúčinnosti obmedzenia konania platná a účinná, aj napriek tomu, že má konateľ obmedzené konanie nad 10 000 €.

Správca vkladu

Ďalšou osobou, ktorú je potrebné uviesť v zakladateľskej listine, je správca vkladu. Správcom vkladu môže byť len zakladateľ spoločnosti, takže v jednoosobovej s.r.o., s jedným zakladateľom, je táto osoba jednoznačne daná.

Výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti

Musí byť jednoznačne uvedené, či spoločnosť poskytla alebo neposkytla výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť. Štandardne sa tieto výhody neposkytujú a tak sa v zakladateľskej listine uvedie nasledovné znenie:

„Spoločnosť neposkytuje žiadne výhody osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.“

Predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti

Pri predpokladaným nákladoch sa uvádza len odhadovaná suma, štandardne 500 €. Táto suma je len symbolická, nakoľko v účtovníctve sa zaúčtujú až reálne náklady na založenie spoločnosti. Keďže sú ale povinnou náležitosťou zakladateľskej listiny, je nutné ich uviesť.

Výška rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku

Rezervný fond sa štandardne vytvára až z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, takže sa rezervný fond v zakladateľskej listine uviesť nemusí. Povinným údajom by sa rezervný fond stal len v prípade jeho vytvorenia už pri vzniku spoločnosti.

Aj napriek absencii povinnosti rezervný fond uvádzať, v praxi sa v zakladateľskej listine uvádzajú ustanovenia § 124 odsek 1 Obchodného zákonníka, napr. v nasledovnom znení:

„Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % z čistého zisku. Tento fond sa bude každoročne dopĺňať 5% z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky 10% základného imania.“

Určenie dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje

Určenie dozornej rady nie je zákonom vyžadované a v praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach. Určenie dozornej rady v spoločnosti s jedným spoločníkom zmysel ani nedáva, takže sa táto skutočnosť v zakladateľskej listine nespomína. Povinným údajom by sa určenie dozornej rady stalo len v prípade jej určenia.

Čo je možné upraviť v zakladateľskej listine

Zákon dáva možnosť upraviť niektoré náležitosti zakladateľskej listiny. Pokiaľ v zakladateľskej listine nie sú upravená, postupuje sa v týchto otázkach podľa Obchodného zákonníka. Aké náležitosti je teda možné v zakladateľskej listine upraviť?

Stanovy spoločnosti – zakladateľská listina môže stanoviť vydanie stanov spoločnosti. ktoré môžu upraviť napríklad výšku dopĺňania rezervného fondu, zákaz konkurencie konateľov alebo práva spoločníkov týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti.

Prevod obchodného podielu na inú osobu – spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to zakladateľská listina pripúšťa. Zakladateľská listina môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.

Úhrada strát spoločnosti – zakladateľská listina môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkovi povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojho vkladu.

Iné povinné dokumenty potrebné k založeniu spoločnosti

Okrem zakladateľskej listiny je na založenie spoločnosti s.r.o. potrebné priložiť aj iné dokumenty. Ide o vyhlásenie správcu vkladu, podpisové vzory konateľov, vyhlásenie ohľadom súhlasu správcu dane, poprípade vyhlásenie jediného spoločníka alebo splnomocnenie.

Postup založenia spoločnosti s.r.o.

Založenie spoločnosti s.r.o. trvá minimálne 10 dní, väčšinou asi 2-3 týždne z dôvodu prieťahov na úradoch. Po príprave potrebných zakladateľských dokumentov je ďalším krokom potrebným k založeniu spoločnosti s.r.o. získanie živnostenského oprávnenia pre danú spoločnosť. Následne sa podá návrh na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra na príslušný Okresný súd a zaplatí súdny poplatok 150 €. Vyšší súdny úradník by mal rozhodnúť o zápise spoločnosti do 2 pracovných dní, táto lehota je však málokedy dodržaná, obzvlášť Okresným súdom Bratislava I.

Zhrnutie – zakladateľská listina

Zakladateľská listina je základným dokumentom spoločnosti a má svoje predpísané náležitosti. Zakladateľskú listinu upravuje § 110 Obchodného zákonníka, prostredníctvom ustanovení o spoločenskej zmluve, keďže zakladateľská listina nahrádza spoločenskú zmluvu v prípade, ak spoločnosť s.r.o. založil jeden spoločník. Obchodný zákonník tiež upravuje aké náležitosti je možné upraviť v rámci zakladateľskej listiny. Zakladateľskú listinu si zakladateľ môže pripraviť sám, alebo využiť služby spoločností, ktoré sa špecializujú na zakladanie spoločností s.r.o.. Predíde sa tým možným odmietnutiam zo strany registrového súdu a zdržaniam pri zápise novej spoločnosti.